Unavenáešte po piatočnej oslave narodenín, zmorená poldňovýmchodením po marketoch a nekonečným hľadanímdanej adresy po tom, ako ma nejaký milý ujo poslalskoro na opačný koniec mesta. Freudove múzeum satotižto nachádza trochu mimo centra v domčekovej oblasti akeďže som nepoctivo hľadala na internete možné spoje,musela som si to proste odkráčať. Ale za Freudovýmmúzeom by som kľudne odkráčala aj 10 míľ...
Zrazusom sa tam ocitla. Nevediac, čo ma čaká, som stálapred tým domom, v ktorom Freud prežil posledný roksvojho života, hľadela som na vývesný štít nadome o tom informujúci a už vtedy som sa usmievala. Bol toobyčajný dom. Ale nie pre mňa. Vošla som dnu a za chvíľkusom už stála vo Freudovej pracovni. Veľká miestnosťs ťažkým vzduchom. Zatiahnuté závesy robilisvoje a atmosféra sa dala krájať. Teda aspoň támoja áno. Akoby náhodou som tam stála sama adostala možnosť si to užiť naplno. Usmievala sa od ucha k uchu,centimeter po centimetri som si prehliadala Freudov stôl,stoličky, koberce, zbierky, veci, ktoré si dal priniesť prisťahovaní z Viedne. Prezerala som si stovky kníh,ktoré plnili jeho knižnice. Mala som pred očami, ako tamsedel a písal The Interpretation Of Dreams.Stála tam pohovka, na ktorej jeho pacienti preležali asimilióny terapeutických hodín. Vzduch voňalstarobou, jeho všakovakými zbierkami, spomienkami. Stálasom tam, dýchala najhlbšie ako vedela a nenápadnerukou prechádzala po okraji stoličky, na ktorú somdočiahla...len som sa chcela dotknúť...Stále somnedokázala uveriť tomu, že stojím v miestnosti, kdepred niekoľkými desiatkami rokov stál sámFreud. Na tom istom kúsku koberca.
Videlasom pár domácich videí, ktorénakomentovala jeho dcéra Anna Freudová. Práve najej želanie sa po jej smrti stalo z domu múzeu. Ďakujeme Ti,Anna, za túto možnosť:)
Niesom fanatik, dokonca ani veľký Freudov fanúšik. Nasvete je, resp bolo mnoho lepších psychológov apsychoterapeutov, ktorí priniesli do odboru viac poznatkov,resp viac hodnotnejších poznatkov. Napriek tomu Freud zostanenavždy Freudom. Zakladateľom, prevratom a dôležitýmčlánkom. A pre mňa...pre mňa zostane navždy malýmbohom. Aspoň dovtedy, dokým si budem vedieť spomenúťna ten pocit, keď som stála v strede jeho pracovne a myslelasi, že snívam.
www.freud.org.uk
